proti viere, keď veríš vodičovi autobusu, ktorý ťa vezie do školy alebo kolegovi horolezcovi, ktorý ťa pri šplhaní istí?“

s. 20. Z anglického originálu „The fallacy has two specific types: ‘after this, therefore because of this’ and ‘with this, therefore because of this.’“ na „Tento druh neplatného argumentu má dva typy: ‚po X, teda pretože X.‘ a ‚s X, teda pretože X.‘“.

s. 24. Z anglického originálu „For example, asking ten people on the street what they think of the president's plan to reduce the deficit can in no way be said to represent the sentiment of the entire nation.“ na „Napríklad, spýtanie sa desiatich ľudí na ulici, čo si myslia o pláne NR SR ohľadom zníženia deficitu, v žiadnom prípade nemôžeme považovať za reprezentáciu postoja celého národa.“

s. 32. Z anglického originálu „My opponent is calling for a healthcare system, that would resemble that of socialist countries. Clearly, that would be unacceptable.“ na „Môj oponent žiada systém zdravotníctva, ktorý sa podobá tomu americkému. Je jasné, že to je neprijateľné.“.

Keďže nie je v slovenskej literatúre ustálená nomenklatúra falošných argumentov, uvádzam zoznam názvov argumentov v anglickom jazyku:

Argument založený na konzekvenciách – Appeal to consequences
Strašiak – Strawman

Pred mnohými rokmi som strávil istý čas písaním software-ových špecifikácií v jazyku prvorádovej predikátovej logiky. Bol to fascinujúci spôsob usudzovania o invariantoch jazykom diskrétnej matematiky narozdiel od zvyčajného jazyka – angličtiny.² Tento spôsob so sebou priniesol jasnosť tam, kde bol priestor pre dvojznačnosť a presnosť tam, kde boli pochybnosti.

Počas tohto obdobia som preštudoval zopár kníh o propozičnej logike, či už moderných alebo stredovekých, z ktorých jednu napísal Robert Gula a niesla názov A Handbook of Logical Fallacies. Gulova kniha mi pripomenula zoznam, ktorý som si spísal asi pred desiatimi rokmi. Obsahoval pravidlá ako správne argumentovať. Bol to vlastne výsledok niekoľkých rokov hádania sa s ľuďmi na online fórach. Obsahoval veci ako napríklad: „skús nezovšeobecňovať“.³ Dnes je mi to už jasné, no za čias strednej školy mi tento „objav“ prišiel ako významný.

Rýchlo sa ukázalo, že formalizácia usudzovania môže viesť k užitočným veciam ako sú napríklad: jasnosť myslenia a vyjadrovania sa, objektívnosť a väčšia istota. Schopnosť analyzovať argumenty taktiež pomáha nadobudnúť cit, vďaka ktorému sa dajú rozoznať pravdepodobne zbytočné debaty.

Veci a udalosti, ktoré ovyplvňujú naše životy a spoločnosť, v ktorej žijeme, – napríklad prezidentské voľby alebo občianske slobody, – zvyčajne spôsobujú, že ľudia diskutujú

² Autor žije v USA.
³ Napríklad „Keď som raz bol na Slovensku, prechádzal som cez nejakú dedinu. Bola veľmi špinavá. Teda, na Slovensku majú špinavé dediny.“

Argumentácia založená na konzekvenciách spočíva vo vyjadrení sa v prospech alebo neprospech platnosti propozície na základe dôsledkov plynúcich z jej odmietnutia či prijatia. To, že propozícia vedie k nepriaznivému výsledku ešte neznamená, že je nepravdivá. V podobnom duchu platí aj opak. Totiž iba samotný fakt, že propozícia má priaznivé dôsledky, ju ešte nerobí pravdivou. Ako povedal David Hackett, „nie je pravda, že kvalita, ktorá sa spája s následkom, je pripísateľná aj príčine.“⁵

V prípade priaznivých konzekvencií môže argument apelovať na túžby adresátov, ktoré, čas od času, môžu mať formu nesplniteľných prianí. V opačnom prípade môže takýmto argumentom apelovať na obavy publika. Napríklad, zvážme Dostojevského vetu, „Ak Boh neexistuje, potom je dovolené všetko.“ Opomenúc diskusiu ohľadom nezávislosti morálky, apel na ponuré dôsledky čisto materialistického poňatia sveta nehovorí nič o tom, či je alebo nie je antecedent⁶ pravdivý.

Nemali by sme zabudnúť na to, že takéto argumenty sú chybné, iba ak sa týkajú propozícii s objektívnou pravdivostnou hodnotou a nie pokiaľ sa týkajú takých rozhodnutí alebo postojov [Curtis], ako napríklad keď sa politik postaví proti zdvíhaniu daní zo strachu, že takýto čin nepriaznivo postihne životy voličov.

⁵ Napríklad, partia ľudí by bez dovolenia vošla na súkromný pozemok. Pri ich neoprávnenom pohybe po pozemku pristihnú zlodeja pri krádeži. Ten sa naľaká a ujde. To, že vstup partie na pozemok zabránil ďalšej neoprávnenej činnosti, čo by sme mohli označiť za "dobré", ešte neznamená, že vstup samotný je "dobrý".
⁶ Tá časť implikácie, ktorá následuje za „ak“ a pred „tak ...“. V tomto prípade „Boh existuje,“.

Odvolanie sa na autoritu je odvolávanie sa na náš zmysel pre skromnosť [Engel], inými slovami povedané: je to odvolávanie sa na pocit, že iní ľudia sú erudovanejší. Parafrázujúc C. S. Lewisa, drvivá väčšina názorov, ktorým veríme – ako napríklad, že exisutjú atómy a náš solárny systém – je založená na dôverovaní spoľahlivej autorite; na rovnakom princípe sú založené všetky historické poznatky. Je v poriadku oprieť sa o relevantnú autoritu, ako to robia aj vedci a akademici. Avšak argument sa stáva klamlivý v prípade, keď sa odvolávame na autoritu, ktorá nie je odborníkom na diskutovanú tému. Je vhodné všimnúť si podobný prípad: odvolávanie sa na bližšie neurčenú autoritu, kde je nejaká myšlienka pripisovaná neurčitému kolektívu. Napríklad, Profesori v Nemecku dokázali to a to.

Ďalším typom odvolávania sa na irelevantnú autoritu je odvolávanie sa na starobylú múdrosť, pričom niečo považujeme za pravdivé len preto, že sa tomu verilo v minulosti. Napríklad, Astrológiu praktizovali v technologicky vyspelých civilizáciách ako napríklad v starovekej Číne. Teda, musí mať pravdu. Takýmto spôsobom sa môžeme snažiť podporiť aj idiosynkratické veci, alebo – inak povedané – veci, ktoré sa môžu meniť s dobou. Napríklad, Kedysi pred mnohými storočiami, ľudia spávali deväť hodín za noc, teda aj my v súčasnosti musíme spávať rovnako dlho. Existuje množstvo dôvodov, ktoré spôsobili, že ľudia spávali v minulosti dlhšie. Avšak fakt, že to tak bolo (t.j. že spávali deväť hodín), ešte nepredstavuje evidenciu pre daný argument.

Tento logický klam predpokladá, že existuje príčina nejakého javu, pričom neexisuje žiadna evidencia v prospech danej príčiny. Dva javy sa môžu vyskytnúť jeden za druhým alebo oba naraz z toho dôvodu, že sú vo vzájomnom vzťahu – vďaka náhode alebo nejakému inému, zatiaľ neznámemu, javu –; nemôžeme však bez evidencie usúdiť, že sú kauzálne spojené. Nedávne zemetrasenie bolo zapríčinené tým, že ľud nepočúval kráľa, nie je dobrý argument.

Tento druh neplatného argumentu má dva typy: „po X, teda pretože X.“¹⁰ a „s X, teda pretože X.“ V prvom prípade platí, že pretože nejakému javu predchádzal iný, uznáva sa, že je jeho príčinou. V druhom zas platí, že pretože nejaký jav sa udial v rovnakom čase ako iný, uznáva sa, že ho spôsobil. V niektorých vedeckých disciplinách sa to nazýva zámena korelácie s kauzalitou.^{11, 12}

Pozrime sa na parafrázu Stewarta Leeho: Nemôžem povedať, že pretože som v roku 1976 nakreslil robota a potom vyšiel Star Wars, museli môj nápad okopírovať. Tu je ďalší príklad, ktorý som prednedávnom videl na nejakom online fóre: Istý hacker zhodil web-stránky železníc a keď som sa pozrel na príchody vlakov, predstavte si, všetky meškali! Čo autor nezaznamenal je, že dané vlaky prídu načas iba málokedy a tak, bez akéhokoľvek kritického myslenia, je úsudok neplatný.

¹⁰ Predstavme si situáciu, kde by sa po príchode svokry pokazil televízor. Nahnevaný zať v tom povie: „To preto, že prišla svokra!“.
¹¹ Pôvodná poznámka: Ako sa zdá, jedenie čokolády a vyhrávanie Nobelových cien sa ukazuje byť veľmi korelujúcimi. Tento fakt možno dáva nádej mnohým ľuďom so záľubou v jedení čokolády.
¹² Ak jav X a Y sú vo vzťahu korelácie, vyskytujú sa vždy spolu. Ak jav X a Y sú vo vzťahu kauzality, vždy výskyt X zapríčiní výskyt Y (prípadne naopak).

Unáhleného zovšeobecnenia sa dopúšťame, keď zovšeobecňujeme na základe buď veľmi malej alebo veľmi špecifickej vzorky, čo však ani v jednom prípade nestačí na reprezentáciu celej populácie. Napríklad, pýtanie sa desiatich ľudí na ulici, čo si myslia o pláne NR SR ohľadom zníženi deficitu, v žiadnom prípade nemôžeme považovať za reprezentáciu postoja celého národa.

Napriek pohodlnosti, unáhlené zovšeobecňovanie môže viesť k nákladným a katastrofickým dôsledkom. Napríklad, mohli by sme tvrdiť, že inžinierske predpoklady, ktoré viedli k explózii Ariane 5¹³ pri jej prvom štarte, boli výsledkom unáhleného zovšeobecnenia: počet testovaní riadiacej jednotky Ariane 4 bol nedostatočný na to, aby sa správne predpokladala funkčnosť riadiacej jednotky Ariane 5. Schvaľovanie podobných rozhodnutí je zvyčajne založené na schopnosti inžinierov a manažérov usudzovať. To je dôvod, prečo sú tu uvedené tieto príklady.

Zvážme ďalší príklad z knihy Alice's Adventures in Wonderland. Alica odvodzuje, že keďže pláva na vode, vlaková stanica a teda aj pomoc, musí byť niekde nablízku: „Alica už raz bola pri mori, z čoho usúdila, že kedykoľvek pôjdete na anglické pobrežie, nájdete v mori množstvo kúpacích strojov,¹⁴ deti hrajúce sa v piesku s drevenými lopatkami, potom rad hotelov a za nimi železničnú stanicu.“ [Caroll].

¹³ Ariane 5 je typ nosnej rakety. Viac: https://sk.wikipedia.org/wiki/Ariane_5.
¹⁴ Kúpací stroj bola nevyhnutná súčasť viktoriánskej etiky na pláži. Používali ho iba ženy. Slúžil ako pojazdná šatňa. Viac: victoriana.com.

Všeobecné tvrdenia môžeme niekedy vypovedať o skupinách vecí. V prípade, že sa stretneme s evidenciou odporujúcou danému tvrdeniu, namiesto toho, aby sme odmietli alebo prijali evidenciu, tento argument predíde sporu svojvoľným redefinovaním kritérii pre členstvo v danej skupine.¹⁷

Napríklad, niekto môže tvrdiť, že programátori sú asociálne tvory. Ak niekto vyššie spomenuté tvrdenie poprie iným, Ale John je programátor a vôbec nie je nerd, môže to vyprovokovať takúto odpoveď, Áno, ale John nie je skutočný programátor. V uvedenom prípade nie je jasné, ktoré vlastnosti „sú programátorské“. Taktiež nie je zadefinovaná trieda programátorov rovnako jasne ako napríklad trieda modrookých ľudí. Táto nejednoznačnosť dovoľuje tvrdohlavým ľuďom redefinovať veci kedykoľvek chcú.

Spomínaný klam bol pomenovaný Antony Flewom v jeho knihe Thinking about Thinking. V nej uvádza následujúci príklad: Hamish číta noviny a narazí na príbeh o Angličanovi, ktorý spáchal odporný zločín. Okomentuje ho takto, Žiaden Škót by takúto vec nespravil. Na druhý deň narazí na článok o Škótovi, ktorý spáchal ešte horší zločin. Namiesto toho, aby odvolal svoje tvrdenie, povie, Žiaden pravý Škót by takúto vec nespravil.

¹⁷ Pôvodná poznámka: Ak sa stane, že útočník zlomyseľne redefinuje nejakú triedu, pričom však má vedomí, že ju dezinterpretuje, útok pripomína strašiaka.

Asociačný klam spočíva v zdiskreditovaní nejakého argumentu z dôvodu, že „jeho myšlienku“ zastáva aj niektorá zo sociálne demonizovaných skupín alebo jednotlivcov. Napríklad, Môj oponent žiada systém zdravotníctva, ktorý sa podobá tomu americkému. Je jasné, že to je neprijateľné. Avšak to, či sa zvažovaný systém zdravotníctva podobá americkému alebo nie, nemá žiaden vplyv na to, či dobrý alebo zlý. To spolu vôbec nesúvisí.

Iný druh, ktorý bol v určitých vrstvách spoločnosti zneužívaný do bezvedomia, je tento: Nemôžeme nechať ženy šoférovať autá, pretože iba ľudia v bezbožných krajinách to tak robia. V podstate chcú tento aj predchádzajúci príklad ukázať, že určitá skupina ľudí je kategoricky zlá. A teda, stačilo by s danou skupinou zdieľať jedinú vlastnosť a stal by sa z nás jej člen, čo by znamenalo uvalenie všetkých krívd asociovaných s ňou na nás.

Odvolávanie sa na pokrytectvo, známe pod latinským názvom tu quoque, čo znamená ty tiež, spočíva v odpovedaní na obvinenie ďalším obvinením, namiesto toho, aby sa vyriešila prv spomenutá záležitosť. Takéto konanie sa deje s úmyslom odvrátiť pozornosť od pôvodného argumentu. Napríklad, John povie, „Tento muž je mimo, poctivosť mu nič nehovorí; len sa ho spýtaj, prečo ho prepustili z poslednej roboty,“ na čo Jack odpovedá, „A čo keby sme si pokecali o tých parádnych príplatkoch, ktoré si minulý rok dostal, napriek tomu, že sa tvojej spoločnosti nedarilo.“ Odvolávanie sa na pokrytectvo môžeme spozorovať aj v prípade, že niekto zaútočí na druhého človeka, pretože to, v čoho prospech teraz argumentuje, je v rozpore s jeho minulosťou [Engel].

V jednej epizóde seriálu, Have I Got News For You, lokálnej britskej TV, namietal istý účastník diskusie proti protestu v Londýne, ktorý sa konal voči korporátnej nenásytnosti. Jeho námietka spočívala v poukázaní na to, že zatiaľ čo protestujúci sa zdajú byť proti kapitalizmu, naďalej používajú smartphony a kupujú si kávu. Spomínaný kúsok možno vidieť tu: youtu.be.

Pozrime sa na ďalší príklad, tentokrát z filmu Thank You for Smoking (Fox Searchlight Pictures, 2005) z dieľne Jasona Reitmana, kde tu quoque-obsahujúcu výmenu ukončil falošne hovoriaci Nick Taylor, lobista za tabakový priemysel, takto: „Pobavila ma myšlienka, že pán z Vermontu ma nazýva pokrytcom, pričom tento istý pán počas jedného dňa na istej konferencii žiadal zniečenie amerických polí s tabakom, a potom naskočil do súkromného lietadla, ktorým sa odviezol na „Pomoc farmám“, kde vyšiel na javisko traktorom, aby tam nariekal o úpadku amerického farmárstva.“

Tento argument, rovnako známy pod názvom „odvolávanie sa na ľudí“, berie do úvahy fakt, že početná skupina ľudí, niekedy aj väčšina, verí v niečo, a považuje to za evidenciu v prospech pravdivosti tohto argumentu. Časť z argumentov, ktoré bránili rozsiahlemu prijatiu priekopníckej myšlienky je takéhoto druhu. Napríklad, Galileo sa musel stýkať s výsmechom zo strany jeho súčasnikov za obhajovanie kopernikovského modelu. V nedávnej minulosti zas Barry Marshall musel vynaložiť obrovskú snahu, aby presvedčil vedeckú komunitu, že peptický vred môže byť spôsobený baktériou H. pylori – túto teóriu spočiatku zoširoka odmietali.

Lákanie ľudí k schvaľovaniu toho, čo je populárne, je metóda často využívaná reklamami a politikou. Napríklad, Všetky cool deti používajú tento gél na vlasy; buď jedným z nich. Hoci stať sa „cool dieťaťom“ je lákavá ponuka, nepredstavuje žiaden dôvod, aby si niekto kúpil reklamou propagovaný produkt. Politici často používajú podobnú rétoriku, aby dodali zotrvačnosť ich kampaniam a dosiahli vplyv u voličov.

Ad hominem je taký argument, ktorý útočí na človeka namiesto toho, čo tvrdí, a to s úmyslom rozptýliť diskusiu a zdiskreditovať prezentovaný argument. Napríklad, Nie si historik, prečo sa nestaráš radšej o svoj odbor. Avšak to, či je daný človek historik alebo nie, nemá žiaden vplyv na merit argumentu a ani neposiľuje pozíciu útočníka.

Spomínaný typ osobného útoku sa označuje ako hrubé ad hominem. Druhý typ, nazvaný nepriame ad hominem, útočí na nejakú osobu z cynických dôvodov, pričom robí súdy o ich úmysloch. Napríklad, Vy sa v skutočnosti vôbec nezaujímate o zníženie kriminality v meste, chcete iba aby vás ľudia zvolili. Existujú však situácie, kedy môže človek legitímne vzniesť otázku o charakteri a morálnej zásadovosti nejakej osoby, napríklad počas svedectva na súde.

²⁰ Pôvodná poznámka: Ilustrácia je inšpirovaná diskusiou na Usenet spred pár rokov, v ktorej bol účastníkom horlivý a tvrdohlavý programátor.

Skladba spočíva v úsudku, že celok musí mať nejakú konkrétnu vlastnosť z dôvodu, že ju majú časti tvoriace daný celok. Ak má každá ovečka v stáde matku, nevplýva z toho, že aj stádo má matku, aby som parafrázoval Petra Millicana. Tu je ďalší príklad: Každý modul v tomto softwarovom systéme bol odskúšaný skupinou testov a všetkými prešiel. Z toho vyplýva, že ak sú modely integrované (do celku), softwarový systém neporuší žiaden z invariantov verifikovaných týmito testami. Skutočnosťou však je, že vďaka previazanosti, ktorá vytvára potenciálny priestor pre chyby, integrácia jednotlivých častí so sebou prináša novú komplexnosť do systému.

Na druhej strane deľba spočíva v úsudku, že časť musí mať určité atribúty, pretože tie isté atribúty má aj celok, do ktorej časť patrí. Napríklad, Náš tím je neporaziteľný. Každý z našich hráčov je schopný postaviť sa proti hociktorému hráčovi z druhého tímu a poraziť ho. Zatiaľ čo môže byť pravda, že tím ako celok je neporaziteľný, nemôžeme to použiť ako evidenciu k odvodeniu záveru, že každý z hráčov je neporaziteľný. Je samozrejmé, že úspech teamu nespočíva vždy len v súčte individuálnych schopností jeho hráčov.

Logický klam: Chyba v usudzovaní, ktorá generuje neplatný argument. Chyby tohto typu sa netýkajú faktov, ale usudzovania, vďaka ktorému prechádzame od jednej propozícii k druhej. Povedané inak, ak je ľubovoľný argument v prospech nejakej záležitosti neplatný, nemusí to byť preto, že táto záležitosť je obsahovo absurdná. Logický klam vzniká porušením jedného alebo viacerých princípov, ktoré konštituujú dobrý argument. Takýmito princípmi sú napríklad jasná štruktúra, konzistentnosť, zrozumiteľnosť, náväznosť, relevancia a úplnosť.

Formálny klam: Ľubovoľný logický klam, ktorého forma nezodpovedá gramatike a pravidlám odvodzovania používaným v logickej dedukcii.²² Platnosť argumentu je možné zistiť analýzou jeho abstraktnej štruktúry a to bez toho, aby sme museli vyhodnocovať jeho obsah.

Obsahový klam: Ľubovoľný logický klam, ktorý sa stáva klamom na základe svojho obsahu alebo kontextu, v ktorom je použitý. Na to, aby vznikol tento typ klamu, je možné používať známe frázy, pričom však rečník mení ich význam.

Platnosť: Ľubovoľný deduktívny argument je platný vtedy, ak jeho záver vyplýva z jeho premís. V opačnom prípade by bol argument neplatný. Vlasnosť platnosti a neplatnosti pripisujeme iba argumentom, nie propozíciam.

²² Výraz logical calculus môže označovať dve metódy. Buď prirodzenú dedukciu alebo axiomatickú metódu. Pre detail pozri [Zouhar] a [Gáher].